Komplex niekoľkých murovaných sakrálnych stavieb, postavených v troch stavebných etapách, zaujímal dominantné postavenie, viditeľné už z diaľky. Najprv, v prvej tretine 9. storočia, bol postavený kostol na pôdoryse gréckeho kríža. Smerom na západ, v 60. a 70. rokoch 13. storočia, pribudol halový kostol s polkruhovým zakončením. Niekedy sa interpretuje ako kaplnka s dvoma bočnými vchodmi a jej vznik sa s najväčšou pravdepodobnosťou spája s novoprichádzajúcimi staviteľmi byzantskej misie. Zrejme v tretej štvrtine 9. storočia bola k severnému obvodovému múru kostola s krížovou dispozíciou pristavaná pohrebná komora a kaplnka a do tej istej fázy patrí aj vytvorenie murovanej priečky v západnom kostole. V tejto súvislosti vzniká možnosť, že západný kostol sa stal miestom vyučovania katechumenov, zatiaľ čo kaplnka s pohrebnou komorou slúžila na uloženie pohrebu významného Moravana (hrob kniežaťa Svätopluka?). Najbohatším z tunajších hrobov bol hrob „kňažnej zo Sadia“, ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti kostola. Západne od celého komplexu bola postavená aj krstiteľnica (baptistérium).

V exteriéri, ale aj vo vnútri kostolných budov bolo objavených 87 pohrebov z 9. storočia, často v rakvách a s bohatými darmi. Areál cintorína s kostolom bol na severnej strane oddelený dvoma stenami od skupiny dvanástich zrubových budov, v ktorých žili a pracovali remeselníci a ich rodiny v dielňach. Nachádzala sa tu aj studňa. Na protiľahlej strane stála rozsiahla 36 m dlhá a 6 m široká halová stavba zrubovej konštrukcie - miesto stretávania a možno aj vyučovania kňazov. Medzi obvodmi viedla dláždená cesta. Vzhľadom na celkovú situáciu na Výšinách svätého Metoda (Sadská výšina), ako aj na nálezy odtiaľ pochádzajúce - olovený kríž s gréckym liturgickým nápisom (ZOE-IESUS-CHRISTOS-FOS-NIKA), písacie potreby - štýly a pod. - lokalita sa často spája s miestom pôsobenia predstaviteľov byzantskej misie.

Na pôvodné veľkomoravské pohrebisko z 9. a začiatku 10. storočia nadviazalo mladohradištné pochovávanie z 11.-12. storočia. Miesto posledného odpočinku tu našlo takmer 900 ľudí. Z pohrebiska v Mladohradišti pochádza aj 70 mincí. Väčšinu z nich tvorili denáre olomouckých kniežat Ota I. Šlíčného, Svatopluka, Ota II. Černého a Soběslava z druhej polovice 11. až prvej tretiny 12. storočia, ktoré plnili funkciu tzv. darov pre prievozníka Chárona na ceste zosnulého do podsvetia. Kaplnka, ktorej sa na základe písomného prameňa z roku 1247 často pripisuje mariánske zasvätenie, bola spolu s cintorínom definitívne zrušená v priebehu 13. storočia.

V archeologických prameňoch je táto lokalita známa ako Uherské Hradiště - Sady „Špitálky“. Prvý archeologický objav tu bol urobený už v polovici 19. storočia, Moravské noviny o ňom informovali 10. októbra 1849: „Na prednom kopci, keď sa ide z Hradišťa do Kunovíc, v rozkošnej krajine... vyberal sedliak zo Sadů kamene zo svojho poľa na stavbu chalupy. No sotva začal kopať, narazil na úhľadný múr a po jeho prerazení našiel kostru s hlineným hrncom. Kameň vytrhol a všetko ostatné zakopal.“ Lokalita sa stala predmetom záujmu archeológov v povojnovom období. Zásadný zlom potom nastal v roku 1958, hlboká orba narušila archeologickú situáciu a na povrch sa dostali nielen ľudské kosti, ale aj úlomky malty, strešnej krytiny a opracovaných kameňov. Na základe týchto skutočností začal v nasledujúcom roku Vilém Hrubý rozsiahly archeologický výskum, ktorý trval až do roku 1964.

Zdroj: www.slovackemuzeum.cz